O tvořivosti všeobecně
Tento článek má zvláštní až pohnutý osud. Napsala jej autorka podepsaná jako Natália 15.2. 2001 pravděpodobně pro slovenský portál eMuzika.sk. Po jeho zániku článek převzal Shagyho server Zvuk.sk a poté co doménu odkoupila jiná firma a obsah zaniknul zůstal článej snad jen v mém archivu. Doufám, že se autorka nebude zlobit (kontakt na ní bohužel nemám a podle křestního jména ho bohužel ani dohledat nelze) když ho opět po čase vytáhnu na světlo internetu. Snad zlomíme konečně jeho prokletí a na FADER.cz zůstane.
Všetkých hudobníkov na Emuzike, či už s CD alebo bez neho, všetkých prispievateľov do akejkoľvek rubriky a v neposlednom rade samotných tvorcov a správcov tohto webu spája jeden spoločný element. Je ním tvorivosť, v odbornej literatúre tiež nazývaná ako kreativita.
Keďže sa cítim v oblasti psychológie a pedagogiky do istej miery fundovaná, dovolím si napísať o nej pár slov na odbornejšej úrovni.
O tvorivosti sa najviac v psychologicky orientovaných vedách na Slovensku začalo hovoriť a písať začiatkom 90-tych rokov 20 storočia. Vlastne hneď po novembrovej revolúcii, keď mnoho vecí, projektov, myšlienok…dostalo zelenú. Dovtedy školstvo, no i životná prax vychovávala jedincov “unisono”, len aby nevyčnievali z radu. Potom sa situácia zásadne zmenila. Začali sa organizovať rôzne kurzy, školenia a výcviky v tvorivosti najprv pre dospelých a pomaly sa niektoré z programov dostávali aj do škôl. Treba podotknúť, že v západných krajinách takéto projekty bežali už dávnejšie, asi od 50-tych rokov, keď jeden americký psychológ upozornil na túto problematiku a jeho vystúpenie malo potom ohlas na celom svete.
Existuje asi 50 definícií (!) tvorivosti a nemá zmysel ich tu predostierať, pretože každá z nich obsahuje svoje psychologické pojmy a kategórie, ktoré nemusia byť pre každého, kto sa v tejto sfére neorientuje, zrozumiteľné. Nás budú zaujímať skôr jej hlavné znaky. Sú dva:
- vytvorená vec musí byť nová
- zároveň musí byť aj užitočná, hodnotná, prijateľná.
Tu vzniká otázka kto posúdi, či je niečo nové a užitočné. Je to závažný, nie celkom doriešený problém teórie i praxe tvorivosti, no zvyčajne novosť sa posudzuje podľa zriedkavosti výskytu danej myšlienky, činu, nápadu, riešenia v istom kontexte a užitočnosť podľa ekonomického prínosu alebo uznaním myšlienky odborníkmi.
Mám pocit, že spomínané obidva znaky spĺňajú všetci prispievatelia, nemusíme byť predsa na seba po odbornej stránke až tak prísni. Myslím, že úplne stačí, že sa venujeme niečomu, čo nás baví a súčasne tým podporujeme svoj vlastný osobnostný rast.
Iste mi dáte za pravdu, že tvoriť niečo vlastné sa spája s príjemným pocitom vo vnútri. Aj psychológovia to tak chápu, lebo tvrdia: “v tvorivej práci človek nachádza zmysel života, sebarealizáciu, šťastie.” (Zelina, Zelinová, s. 13) Alebo: “Tvorivosť dáva zmysel života; odlišuje človeka od zvieraťa a stroja, lieči človeka z chorôb modernej civilizácie; je spôsob sebarealizácie; je najväčšou hodnotou pre spoločnosť; znamená žiť.” (Zelina, Zelinová, s. 15; podľa Zelina, Jaššová: Tvorivosť – piata dimenzia, Bratislava, Smena 1984)
Existujú 4 úrovne tvorivosti, pohľadajte sa, v ktorej ste vy:
1. novosť a užitočnosť posudzuje iba sám človek, ktorý produkt vytvoril
2. novosť a užitočnosť posudzuje širší sociálny kontext, napr. rodina, spolužiaci, kolegovia v práci
3. novosť a užitočnosť nachádza ocenenie v rámci školy, pracoviska, klubu, okresu
4. novosť a užitočnosť uznáva celá spoločnosť, národ, prípadne celý svet.
Bez zbytočnej skromnosti pokojne môžeme všetci preskočiť prvý bod a patríme od dvojky vyššie, aj keď dostať sa do štvorky sa už podarí naozaj len málokomu. Ale veď nesúťažíme, kto bude lepší a kto sa dostane do vyššej kategórie, ide nám hlavne o radosť z práce, však?
V súvislosti s tvorivosťou je dôležité spomenúť aj niekoľko zásad:
- každý človek môže byť tvorivý
- tvorivosť možno zvyšovať, dá sa cvičiť
- tvorivosť sa môže prejaviť v každej ľudskej činnosti, nielen v umení, vede alebo technike, ale i v medziľudských vzťahoch, v riadení, vo výchove, v športe, hrách, práci
- tvorivosť nesúvisí s inteligenciou človeka, tj. ak je niekto menej inteligentný, neznamená, že nemôže byť tvorivý a naopak vysoká inteligencia nezaručuje vysokú tvorivosť.
V závere mi nedá obísť ešte pár rád, ako by sa mala správať tvorivá osobnosť. Nemala by hovoriť vždy a všade o výsledku svojej práce, nevyžaduje jej uznanie, či zaplatenie. Dôraz kladie na proces tvorenia, hľadania a objavovania. Ak tvorivý človek priveľmi akcentuje výsledok svojej práce, môže byť sklamaný, ak výsledok neocenia podľa jeho mienky a želania. Pocit šťastia a sebarealizácie totiž dosť závisí od iných ľudí, od niekoho zvonku a tak je lepšie veľmi sa na to neviazať a všetko brať s rezervou. Hádam najlepšie by bolo zobrať si príklad priamo od svetoznámej hudobnej osobnosti akou je Chris Rea, ktorý v jednom interview povedal: “Poznám chlapíkov, ktorí mysleli len na to, či je to, čo robia, úspešné. Iba to bolo pre nich dôležité. Pre mňa je to šialená myšlienka, neviem tak robiť. Skladať hudbu a hrať je pre mňa radosť.” No, Chris Rea a mnoho ďalších hudobníkov sa vďaka talentu, šikovnosti a ešte kadečoho iného stali úspešnými a slávnymi stálicami hudobného neba, ale domnievam sa, že by boli so sebou spokojní a mali radosť z tvorby, aj keby to tak nebolo.
Dúfam, že som vás, čitatelia, týmto odborne ladeným textom príliš nenudila, snažila som sa vyhnúť zložitejším a náročným termínom, aby to bolo čo najviac zrozumiteľné a podnetné.
Nabudúce to bude trocha v ľahšom tóne o niečom, čo sa týka tiež tvorivosti a všetkých autorov čohokoľvek, lebo ich to inšpiruje, totiž o Múze, resp. Múzach.
Do skorého čítania, milí priatelia. Želám vám všetkým veľa dobrých nápadov v oblasti tvorby v najširšom slova zmysle a ešte viac podnetov, ktoré sa úspešne premenia na niečo pekné, nové a užitočné.
Literatúra: Zelina, M.; Zelinová, M.: Rozvoj tvorivosti detí a mládeže, 1. vydanie, Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1990, 132 s.
15.2. 2001 – Natália